Ahojte.
Dnešný článok vychádza práve z môjho nahnevaného ja, ktoré má potrebu dať von niečo, čo by som možno nenapísala, nemať takúto náladu. Ó môj bože tá veta nemala zmysel. Nevadí. :D
Každopádne v dnešnej dobe, dobe zla, intríg a podobných vecí sa pozrieme na to, či je správne byť ticho alebo dať zo seba von to čo máme na jazyku. Ako sa hovorí čo na srdci to na jazyku.
Keď som bola mladšia a chodila na školu, bola som akési dieťa, ktoré bolo aj milé, tiché ale potom tu bola aj tá druhá stránka kedy som sa vedela nahnevať ale môj hnev nestál za nič, pretože aj tak som prehrala.
Vždy keď som dala von niečo čo ma trápilo tak som sa cítila veľmi zle a vyčítala si, že som niekomu povedala pravdu, skutočnosť čo si myslím. Trápilo ma, že som niekoho urazila.
Ale viete čo?
Postupom času som si uvedomila, že to čo mi povedali ostatný netrápilo ich, boli to akési divné druhy ľudí, ktorý sa občas správali ako zver (doslova) alebo ako niekto kto "dokázal" viac než ja a pocit toho, že sú akousi autoritou im dávalo silu a zmysel ich života. Že urazili niekoho, kto potom plakal alebo sa trápil to im dávalo silu a tak je to do dnes.
ALE,
bolo na čase povedať si STAČILO a byť rovnakou sviňou k ľudom, akou boli oni ku mne a to sa práve ľudom nepáčilo, pretože už ich ego a autorita akosi klesali a tak sa snažili stále viac a viac hádať až na koniec prišiel na rad zdraví rozum a povedať záverečnú vetu, ktorú v ich prípade mali povedať asi oni a to " Múdrejší ustúpi" je to akási "detská" fráza, teda aspoň podľa mňa ale zabrala. Vtedy ste videli ako človek zostal ticho a občas nevedel čo odpovedať a ich odpoveď nedávala zmysel alebo bola typu "veď ty počkaj neskôr".
Každý máme v sebe obranný "mechanizmus" ktorý sa spustí pri takýchto hádkach.
Ak si však človek uvedomí, že v tomto momente vyhral ten slabší je to akousi výhrou voči tomu druhému, ktorý vám osobne spôsoboval bolesť- psychickú.
Potom prišlo na radu dospievanie a vy ste si začali uvedomovať, že naozaj musíte byť tou sviňou aby ste v tomto svete prežili a dokázali žiť.
Dnes je zo mňa človek ktorý si povie svoj názor, povie keď sa mu nepáči, povie si čo si myslí a dáva to patrične na javo. Myslím si, že škaredých slov bolo už dosť. Nikoho nebaví byť ticho aby dal moc tomu, ktorý "rýpe". Ja som sa naučila, že ak ma niekto urazí musím uraziť aj ja jeho. Samozrejme teraz sa to snažím robiť akousi "inteligentnou" formou aby som dala na javo čo si myslím ale aby som pôsobila rozumnejšie.
Ženy v týchto veciach sú však najhoršie, budú sa hádať až kým sa asi raz nezabijú a odpustiť si s druhou ženou sa v ich slovníku nenachádza.
Keď chceš niečo povedať, povedz to, ak chceš niečo spraviť urob to, ale len ľudom, ktorý ti ublížili alebo ublížili niekomu na kom ti záleží. Nikdy však nebuď ticho, pretože potom človek uvidí, že sa bojíš a bude si dovoľovať ešte viac. Každý dokáže byť macher keď si s ním píšete, ale dokáže byť macher aj vonku? Nehovorím, že nikdy som nebola ťažký macher na soc, sieťach, ale to je v tejto dobe normálne a bežné. ALE dokázala som byť macher aj vonku, dokázala som sa postaviť pred niekoho a slušne mu vysvetliť čo si myslím.
Bohužiaľ od mala som taká, že mám cit na ľudí, viem ich rozoznať hneď po niekoľkých sekundách, pretože mimika, to ako sa rozprávajú a riešia a hlavne oči, ktoré sú okno do ich vnútra o nich prezradia mnoho.
Veľa ľudí mi vyčíta, nepoznáš ma dobre, nevieš aká/aký som, ale potom príde deň, kedy sa moje slová potvrdia a ja viem, že som hovorila a konala správne. Tak to bolo už aj v predchádzajúcich zamestnaniach, v hádkach s druhými. Stačí mi poznať človeka chvíľu a viem aký je. Pretože ak sa zaujímate o ľudí vo všeobecnosti, tak si viete dať určité veci dokopy a spraviť si vlastný názor.
NIKDY
si však nerobte názor "On/ona to povedali" to je najhoršie čo môžete urobiť, súdiť podľa toho čo druhý povedali. Veľa ľudí mi hovorilo, "ona hovorila o tebe hento a toto, ale ty si v realite naozaj iná" stačí spoznať človeka a vy viete, či chcete s ním byť alebo si ho držať od tela čo najďalej.
Je to na každom z nás, buď si všímame alebo nie, buď súdime alebo nie. Všetko záleží naozaj od nás. ALE nikdy si nenechajte ubližovať a vždy povedzte čo máte na srdci a čo povedať chcete a nikdy to neoľutujte.
Ja žijem tou vetou, nikdy neoľutujem čo som urobila a povedala a tak by to aj malo byť, tak je to v poriadku.
Majte sa radi, alebo aj nie, ale hlavne najlepšie bude, ak si nebudete ubližovať. Slovo môže bolieť a aj bolí, dosť často, ale vždy po tých slovách čo si myslíte, môže prísť aj slovo PREPÁČ a to veľa ľudí nevie, pretože by im to zhodilo ego.
Takže ako si tento článok vysvetlíte je na vás.
Majte krásny deň.
Komentáre
Zverejnenie komentára