Život mieni a človek mení

Ahojte krásky. 

Dnešný článok bude trošku na zamyslenie, teda aspoň pre mňa osobne a možno sa v ňom nájdeme viacerí. Už od mala som vedela, že chcem niečo v živote dokázať a byť niekým iným. Chcela som byť niekto koho si ľudia budú pamätať a na koho sa ešte dlho nezabudne ako napríklad na Kleopatru, Muhama Aliho alebo Leonarda Da Vinci. Neviem či som tieto mená napísala správne ale ide tu o to, že som chcela byť ako oni, chcela som dokázať veľké veci aby ľudia o mne hovorili ešte dlho po mojej smrti. Ako čas plynul a ja rástla, začala som sa uzatvárať sama do seba. Snažila som sa prežiť v spoločnosti a moje sny o tom byť veľký človek sa strácali. 

Plynuli týždne, mesiace, roky....

Stále som bola nikým, bola som nezaujímavou osobou, ktorá v živote nikdy nič nedokáže a vôbec som si neverila. Keď si teraz na to tak spomínam, hovorím si, ty si ale pekne hlúpa. Ale človek si musí prejsť veľa vecami a či už chceme alebo nie, okolo tých 13 rokov života do 18 som sama nevedela kto som, čo tu robím a čo sakra chcem a čakám od života. Podľa seba som bola troska, ktorú nik nemá rád a záležalo mi na tom, aby ma ľudia mali radi. Bola som ale hlúpa, čo? 

Chcela som, aby sa skončilo so všetkým ohováraním a intrigami. Ale to jednoducho nezastavíš. Teraz keď počujem mladých ľudí....vytáča ma to ale veľa z nich je ako ja, stratených. Stratených vo svojich životoch a zažívajú to kritické obdobie, ktorým som si aj ja prešla a aj každý z vás. 

ALE, pomaly ako som dospievala uvedomovala som si určité veci. Myslela som si, že sú správne ale neboli. Neboli to moje rozhodnutia, boli to rozhodnutia a slová ľudí, ktorými som sa nechala ovplyvňovať. Bola som strašne drsná a myslela si, že šak čo, čo mi kto môže. Všetci ma môžu......

Keď som prišla k 19 roku života, znovu som chcela byť niekym, niekým sa stať a aby si ma ľudia pamätali. Mala som sny, že blog posuniem na iný level a dávala si obrovské ciele, ktoré nebolo možné splniť. Chcela som začať spievať, verejne, veď aj tak si ta ľudia zapamätajú. Píšem blog ale nie je vás tu veľa a ani málo a každého z vás si nesmierne vážim a áno aj TEBA čo práve čítaš tento článok. 

Prišiel 20 rok života, práca a naozajstná skúška dospelosti. Maturitu som urobila na druhý krát a nie nie je to HANBA, je to obyčajné zlyhanie človeka, ktorý nezvládol nátlak a situáciu. Vtedy mi kleslo sebavedomie. Čakali ma dni plné trápenia a keď sa blížil opravný termín maturity, ľudia ja som nespala asi mesiac a pól. Neustále stresy a verím, že aj terajší maturanti ich majú. Vtedy som si povedala ja fakt budem nikým. Mala som priateľa, bol to skvelý chalan, ale naše cesty sa rozišli minulý rok v októbri. 

A áno, potom prišiel môj nový priateľ pri ktorom som pochopila veľa vecí. Napríklad som pochopila, že aby ste nechali po sebe nejaký odkaz, nemusíte byť slávna a významná osobnosť. Stačí byť sám sebou a netrápiť sa nad druhými, nad tým čo si myslia. Začala som robiť Cosplay. Síce tak začiatočnícky, ale začala a v ňom mám obrovskú podporu. Začala som sa viac zaujímať o duchovné veci. Začala som si samú seba vážiť ale prišlo to UVEDOMENIE, že odkaz, ktorý tu po sebe zanechám nebude ten, že ľudia si ma budú pamätať, ale budú to moje deti a vnúčatá a zas ich deti a ďalšie generácie. Možno si budú pozerať moje fotky a hovoriť, aha toto je vaša pra pra babka a tamto zas pra pra dedko. V živote mi stačí byť šťastná a netrápiť sa nad tým ako byť veľký človek ako Kleopatra. Možno tu za svoj život urobím veľa vecí, ktoré si zapamätá aj niekto druhý, ale možno urobím veľa vecí pre svoju rodinu a pre ľudí, ktorý stoja za to. Možno za pár rokov zomriem, možno ochrniem, ochoriem. Stať sa môže čokoľvek. Život treba žiť a nie prežívať a toto si veľa z vás neuvedomuje. Trápime sa nad maličkosťami o ktorých si myslíme, že sú to veľké veci. Trápime sa nad ludmi, ktorý by pre nás neprešli ani 5 metrov. 

Uvedomenie si svojej podstaty a toho prečo sme tu je ťažké ale ak raz prídete do toho bodu, povedzte si, toto som ja, toto je človek, ktorý dokázal mnoho, prežil ďalší deň a dokáže byť šťastný. Peniaze nie sú úspechom. Úspechom je rodina a skvelý ľudia okolo nás. Podstata života nie je sa trápiť, ale byť šťastný s tým čo máme, dokázať sa zodvihnúť a padnúť znovu a znovu....pretože robíme chyby, nikto nie je dokonalý a ani nebude. A ak si to niekto o sebe myslí, nech ide do čerta. 

MILUJTE sa taký aký ste a vážte si každý deň. <3 

 Majte krásny deň.

Vaša Betty