Ahojky krásky a fešáci.
Po dlhej dobe vás vítam pri novom článku a ak máte chuť a čas čítať, budem rada, keď si prečítate môj dnešný článok. Chcela by som sa vám trošku vypísať/vyrozprávať, pretože môj mesiac apríl, ako už naznačuje samotný začiatok mesiaca, bol tak trošku dosť blázon a ja som poriadne nevedela kde mi hlava stála. Hnevala som sa sama na seba a to hnevanie stále trvá, hnevala som sa na všetkých navôkol a pritom ja som len bola tá ktorá vysielala negatívnu energiu skrz to čo som zistila. Mesiac nezačal úplne ružovo a ani nepokračoval ale rozhodla som sa už teraz v máji, si hlavne tento krásny čas (máj lásky čas) nekaziť a začínam brať veci pozitívne. Predsa len, všetko je v nás a v našej hlave a moje zdravie je asi na tom aj rovnako ale k tomu za chvíľu. Snažím sa pozerať na svet ružovými okuliarmi a nehnevať sa na každého, čo mi chce skaziť náladu. Predsa len, žijem tu pre seba a pre ľudí ktorý ma majú radi a nie pre ľudí ktorých ani nepoznám a skrz nich sa hnevám na každého.
Začiatok mesiaca nezačal najlepšie a moje zdravie sa začalo zhoršovať. Bývalo mi zle ale ani to mi nezabránilo ísť na V.I.P. raňajky s Mary Kay ktoré sa konali v Bratislave v našom hlavnom meste. Bola som rada, že som sa mohla stretnúť s dievčatami, porozprávať sa s nimi, popozerať krásne novinky ktoré Mary Kay pripravili a urobiť si krásny výlet. Bohužiaľ v to ráno som trpela nevoľnosťou a tak tá cesta bola pre mňa utrpenie a cítila som každú malú zákrutu. Hneď po príchode domov ( lepšie povedané k priateľovi ) som ľahla do postele a oddychovala.
V ten istý deň som sa večer pozerala na seba do zrkadla a hovorila si čo mi môže byť. Celý ten čas som cítila, že s mojím telom sa niečo deje ale čo keď mi ani lekári nevedeli pomôcť. To naše zdravotníctvo, len sa nahrabať peňazí a nič nerobiť. Chvála bohu, že som svoju doktorku donútila a začala na ňu tlačiť. Dobre, urobili sa prvé testy hneď na druhý deň a po výsledkoch som bola mierne v šoku, mala som zvýšené pečeňové testy ale nebolo to až tak, že by som musela nejako brať lieky. Stačilo sa normálne stravovať a snáď to prejde. O týždeň som šla znovu. No ono to nejako neprešlo a na druhý deň som mala o dosť zvýšené pečeňové testy. A práve TOTO bola jasná STOPKA, že Behanová stačilo 5-6 týždňov oddych žiadna námaha nič. Betty si však spokojne naďalej chodila na tréningy ale nemakala som až tak ako keď som bola v pohode. Dostala som lieky po ktorých mi nie je až tak moc dobre a po ktorých som pribrala za týždeň a pol asi 6-7kg. Na zhrozenie a od tej doby som sa na váhu nepostavila. Cítim sa neskutočne ťažká a unavená a každým dňom sa prehováram aby som si vtĺkla do hlavy, že to bude dobre. Psychika v zdraví hrá asi najhlavnejšiu úlohu a moja nebola na tom o nič lepšie ale začala som to posledné dni zvládať. Netrápim sa skrz hovadiny a aj keď mi nie je najlepšie cítim, že je to o niečo lepšie než predtým.
Práca, práca, práca.
Stále chodím do práce a popri tom samozrejme zvládam školu. No zvládam ako sa to vezme. Do práce chodím, baví ma to a aj keď je to občas pre mňa utrpenie tam byť ale snažím sa ten deň si spríjemniť a nebrať veci tak moc tragicky. Tento víkend to bude asi menší horor ale povedala som si, že to musím zvládnuť či chcem či nie. Keď toto zvládnem dva víkendy v tomto mesiaci budú skvelé a ja s čistím svedomím sa pôjdem zabávať s tými ktorých mám naozaj veľmi rada a ktorý čakajú na to kedy sa Betty uráči prísť von a neopúšťať sa doma.
Samozrejme neodpustila som si ani potešenie pre seba a to v podobe naozaj MEGA nákupov a na článok sa môžete tešiť približne do 2-3 dni. Teším sa aj ja sama naň pretože tieto kúsky ktoré mi pribudli, som z nich neskutočne nadšená a robia mi radosť. Pochválila som samú seba za to, aká som šikovná a ako mi ide nakupovanie a bolo to kompenzovanie si stresu a svojich depresívnych nálad do ktorých sa ponáram večer čo večer.
A ako posledné čo som v tomto mesiaci stihla bol krásny výlet za mojou rodinou do Senice a do Dojču. Poviem vám, že takýto krásny víkend aj keď som sa nevyspala mi padol a ja som bola so svojou rodinou. Boli sme na Retro zraze fiatiek ktorý organizoval mojich sesterníc ujo a ktorý ho organizuje rok čo rok podobne s inými udalosťami. Boli sme v Šaštín Stráže- Gazarka kde sme mali zábavu v spoločenskej miestnosti a spalo sa v chatkách avšak ja som robila šoféra a tak som išla autom do Senice a ráno znovu naspäť. V nedeľu sme mali výlet do Skalice a urobili sme krásu kolónku z malinkých fiatiek a ako doprovod bolo auto VB ( socializmus). Krásny víkend ubehol ako voda a mňa znovu čakal náročný týždeň spolu s víkendom.
Ja dúfam, že sa vám takýto typ článku páčil a dajte mi vedieť do komentárov, či by ste prijali takýto článok aj na ďalší mesiac kde ma čakajú akcie a hlavne moje narodeniny kde si znovu dávam sama sebe krásny darček. Prajem vám krásny zvyšok dňa, večera. Ahojte
Komentáre
Zverejnenie komentára