Ako som sa zhoršila

Ahojky krásky. 

Dnešný článok nebude taký ako tie predtým. Dnes sa vám chcem trošku priznať, ponadávať si na seba ale chcem to zároveň aj zlepšiť. Ako som sa zhoršila vlastne? Začala som sa nekontrolovateľne prežierať. Aj keď tí ktorý ma majú naozaj radi mi nič nepovedia ale tí ktorý ma majú asi sakra moc radi, rodina a podobne tak mi to povedia a ja som šťastná za ich pravdu. Som neskutočne na seba NASRANÁ. Ja už vlastne nejem len pre to, že som hladná ale pre to, že sa nudím. V priebehu dvoch-troch hodín zjem toho naozaj moc a poviem vám pravdu. Postavila som sa pred zrkadlo dneska v spodnom prádle a úprimne, bolo mi na zvracanie. Videla som to otrasne veľké brucho a boky ani nehovorím. Je pre mňa moc ťažké si to priznať ale treba s tým niečo robiť a nie len tak sedieť a čakať, že sa stane zázrak. Prečo to sem vlastne píšem? Chcem vám dať trošku motivácie aby ste nerobili to isté čo ja ale čo keby začneme spolu bojovať aby sme sa v lete nemuseli schovávať ale ukazovali sme sa ako sme so sebou spokojné, so svojím novým telom. Nejdem sa teraz vyhovárať ale moje zranenia a moja choroba k tomuto môjmu stavu dopomohli až moc a to ale že vôbec nie je výhovorka ale nadávanie. Hrozne som naštvaná.  Máte niekto podobný problém? 



Ako chcem proti tomu bojovať? 
Toto je pre mňa obrovská výzva už len skrz to, že ja túto činnosť nedokážem robiť ale keď si stále budem hovoriť nedokážem,nedokážem,nedokážem tak to sakra naozaj nedokážem. Preto, začínam behať. Je to asi to najlepšie na chudnutie čo môže byť+ ste v dosť blízkom spojení s prírodou a zo začiatku to budem kombinovať beh-chôdza-beh-chôdza. Chcem sa dopracovať k tomu aby som aspoň za mesiac dokázala odbehnúť niekoľko km bez toho aby som odpadla alebo nejak inak skončila. Po príchode domov z behu si zacvičím pokiaľ nebude na to počasie vonku a strava sa jednoznačne musí napraviť. Aj keby ma to neviem čo má stáť. K tomu cvičeniu, nebude to len po behu ale aj cez obyčajné dni a nebude to vo fitku ale hlavne doma. Buď podľa videí alebo podla seba samej. A nie, že ja nevládzem po prvých 20min. Chce to veľké odhodlanie a motiváciu. 

Chcem sa opýtať, kto ide so mnou do toho ? Alebo zostanem sama? Baby máme do leta necelé 3 mesiace, musíme to dať. Ja si verím a som plná odhodlania to aj docieliť. 

Ďakujem, že ste si prečítali dnešný článok aj keď som sa skôr sťažovala ale to k tomu patrí a nie vždy je všetko úplne ružové. 

Ahojte,

Vaša Betty

Komentáre

  1. Držím ti palce :) aj ja už makám na sebe, tentokrát som išla do toho naplno, takže si neni sama
    Jane´s World

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi ti Ďakujem a rovnako ti držím palce. :)

      Odstrániť
  2. Držím palce, ja som doma začala cvičiť podľa videí, aj zo záťažou, teda mám doma nejaké dvojkilové činky :-D ale z opačného dôvodu a to z toho, že by som chcela nabrať nejaké kilá.. takže kreatin, protein som si zadovážila, len to cvičenie ešte stále nejako flákam... ale dodala si mi trochu motivácie, ktorá ma asi opustila :-D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára